TOP manažéri tretieho sektora   Neziskovky pomáhajú robiť Slovensko vzdelanejšou, solidárnejšou, kultúrnejšou, aktívnejšou a zelenou krajinou. LENKA SUROTCHAK

 Lenka, Nadáciu Pontis vedieš od roku 2002. Stála pri jej prerode na slovenskú organizáciu, strategicky si zastrešovala všetky jej kľúčové programy a aktivity. Čo ťa dnes, po takmer desiatich rokoch, najviac motivuje v práci pre nadáciu a vôbec, čo ťa napĺňa na práci neziskovom sektore?

Zdá sa mi úplne neuveriteľné, že je to takmer 10 rokov, čo som sa vrátila z New Yorku spät do Braislavy. Stále ma veľmi baví to, čo v Nadácii robíme, podarilo sa nám dostať na Slovensko niekoľko nových tém, tiež vidím výrazný posun vo vnímaní firemnej filantropie, firemného dobrovoľníctva či zodpovedného podnikania, merania... Je za nami kopec reálnych príbehov či už z firiem, MVOčiek alebo jednotlivcov. Máme skvelých partnerov a tiež s mojimi kolegami nás spájajú rovnaké hodnoty: chceme, aby sme žili v Dobrej krajine, veríme, že môžeme pomôcť zmeniť svet, chceme byť pravdiví, robiť veci naplno a s maximálnym nasadením a tiež sa nebojíme experimentovať a  ťaháme spolu...  

Pontis patrí medzi najväčsie nadácie na Slovensku, má dlhoročné skúseností s manažovaním grantových programov a nadačných fondov, administruje Business Leaders Forum (BLF). Čo považuješ za kľúčové momenty v jej histórii a čo vnímaš ako najväčšie výzvy do budúcnosti? 

Príbeh našej nadácie je veľmi úzko prepojený s príbehom občianskej spoločnosti na Slovensku. Predchodkyňa našej nadácie Nadácia pre občiansku spoločnosť (Foundation for a civil society) bola založená energickou Američankou s írskym temperamentom Wendy Luers, s motívom spájania. Metafora mostu je dodnes naším mottom či už v podobe spájania sektorov, ľudí, krajín, či skúseností a zdrojov.  Naším príspevkom k budovaniu demokracie boli projekty volebnej mobilizácie mladých ľudí Rock Volieb 98 a 02, neskôr sme sa o tieto skúsenosti delili so srbským Otporom a inými partnermi v zahraničí.  Manažovanie jedného z prvých veľkých grantov pre slovenské MVO Democracy Network pomohlo nastaviť grantové kritériá, ktoré využívame tak my ako aj mnohé iné nadácie dodnes. Hoci, napr. dnes už všetky grantové žiadosti realizujeme cez systém elektroníckého grantovania www.darca.sk, ktorý umožňuje nielen priamu komunikáciu, šetrí papier, ale rovnako dokáže vygenerovať dáta o dopade jednotlivých aktivít. Metodika Štandard komunitné investovanie je k tomuto rovnako nápomocná, a aj pre jej potenciálny benchmarking žiadaná firmami.

Nadácia Pontis sa venuje trom základným oblastiam: pomoci neziskovým organizáciám, podpore zodpovedného podnikania a demokratizácii a rozvojovej pomoci. Ktorá z týchto oblastí je tvojou srdcovkou?

Naši priatelia zo zahraničia sa často čudujú koľko aktivít naša nadácia pokrýva pod jednou strechou.  Pre nás je prirodzené, že to, čo sa nám podarilo naučiť na Slovensku, zdieľame v zahraničí. Je napr. fascinujúce pozorovať ako sa Vám z prvotného pesimizmu partnerov v Srbsku či Bielorusku o akejkoľvek možnej spolupráci s podnikateľským sektorom, po sérií tréningov, návštevách tu, rozhovoroch s našimi firmami v Business Leaders Fore, či skupine Engage, kryštalizujú nápady, kedy tento rok už beží štvrtý ročník podujatia Náš Belehrad, organizuje ho BLF. To z našej iniciatívy existuje aj v Macedónsku, v Keni spolupracujeme na projekte s Microsoft a Slovak Aid, ktorý fungoval u nás na oravských školách.  Keď sme roky zbierali spolu s ČVO prostriedky pre podporu kubánskych Žien v bielom, videli sme štedrosť slovenských darcov. Rovnako ako záujem verejnosti keď sme prezentovali Trhoviská nápadov neziskoviek či už na Pohode alebo na námestiach miest.  Aj to nás motivovalo rozbehnúť projekt, ktorý by ukazoval ako slovenské neziskovky pomáhajú robiť Slovensko vzdelanejšou, solidárnejšou, kultúrnejšou, aktívnejšou a zelenou krajinou. Ich projekty je možné nájsť na portáli Dobrá krajina, pričom ktokoľvek môže k pozitívnej zmene tváre Slovenska pomôcť – či už dobrovoľníctvom,  nemateriálnou podporou alebo finančným darom.

Jednou z kľúčových oblastí, ktorým sa v Pontise venujete je spoločenská zodpovednosť. Pod týmto pojmom sa skrýva široké spektrum aktivít a činností. Možno aj to je dôvodom, prečo veľa bežných ľudí nevie tento pojem uchopiť. Ako odborníčka na túto tému, ako by si jednoducho zadefinovala Spoločensky zodpovednú firmu?

Takáto firma má kvality, ktoré oceňujeme v súťaži Via Bona Slovakia, pričom naša vďaka patrí nielen tým, ktorým sa podarí získať ceny, ale aj tým firmám, ktoré chcú kráčať po Dobrej ceste.  Asi tá najjednoduchšia definícia hovorí o tom, že firma sleduje nielen to či dosiahne svoje ciele, zisk, a sú spokojní jej akcionári, ale sú zohľadnené aj očakávania všetkých ostatných stakeholderov, ktorých sa firma svojou činnosťou dotýka. Inými slovami aj sposôb ako sa dostane k výsledkom, či jej na tejto ceste pomáhajú spokojní, motivovaní zamestnanci, ktorí sa v ideálnom prípade vedia identifikovať s hodnotami firmy, firma má nastavené pravidlá etického správania sa a svojich zamestnancov, jasne formuluje svoje požiadavky na dodávateľov a ideálne im aj dokáže pomôcť ich napĺňať, zohľadňuje svoje dopady na životné prostredie a tie negatívne sa snaží eliminovať, je integrálnou súčasťou komunity, v ktorej pôsobí s nastaveným programom darcovstva či dobrovoľníckej pomoci. 

S touto témou pracujete v Nadácii a v rámci BLF už dlhé roky. Situácia sa bezpochyby zlepšila, na Slovensku pribudlo množstvo spoločensky zodpovedných firiem, takých ktoré majú ucelené stratégie aj tých, ktoré výsledné efekty v rámci CSR dokonca merajú a vyhodnocujú. V čom vidíš zásadný rozdiel, najväčšiu zmenu v tejto oblasti  za tie roky ty?

Keď sa dívam späť ako sme začínali s Via Bona, kedy sme sa dívali len na darcovstvo a snažili sa motivovať ostatné firmy príkladmi prvých transparentných a premyslených darcovských stratégií, a dnešné jasné profilovanie sa niektorých firiem na slovenskom trhu v svojich nadačných fondoch či nadáciách.Čo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky, spolu s firmami, ktoré dnes tvoria Business Leaders Forum sa podarilo v pozitívnom zmysle slova nabúrať rovnítko medzi zodpovedným podnikaním a filantropiou, ale prezentovať a realizovať zodpovedné podnikanie v celej jeho škále.  To, že na Slovensku sa blížime k desiatke firiem, ktorá využíva náročnú metodiku GRI pre meranie zodpovedného podnikania, je úžasný pokrok.

Za veľmi významné považujem, že princípy čestného podnikania, rešpektovania zamestnancov ako najcennejšieho firemného kapitálu, komunikonie s ľuďmi s cieľom podnietiť ich inovatívne myslenie a prináležitosť k firme a tiež starostlivosť o prostredie okolo seba, začínajú intuitívne cítiť aj vďaka seminárom, ktoré realizujeme po celom Slovensku, aj malé a stredné firmy.

Lenka, Ty osobne, ako vnímaš spoločenskú zodpovednosť a filantropické aktivity tzv. kontroverzných firiem (tabakové, pivovarnícke či farmaceutické firmy)?

Pre mňa sú tieto firmy súčasťou trhu, sú tu preto, lebo pre ich výrobky sú zákazníci, platia dane a dodržiavajú zákony, pričom práve pre „možnú kontroverznosť“ majú prísne nastavené všetky svoje výrobné procesy, zväčša majú vypracované precízne etické pravidlá, ich zamestnanci sú veľakrát spokojní s benefitmi a tiež možnosťou ďalej sa vzdelávať, mať rovnováhu pracovného osobného času, či zúčastňovať sa dobrovoľníckych podujatí. 

 Ty si ako zákazník/spotrebiteľ citlivá na správanie sa výrobcov produktov, ktoré kupuješ? Už sa ti stalo, že si bojkotovala výrobok spoločensky nezodpovednej firmy?  
Ja mám taký veľmi optimistický pohľad na život, a možno z toho vychádza aj to, že sa vždy zameriam na to pozitívne, a skôr preferovanie nákupu u firiem, kde viem, že som investovala dvakrát – raz do skvelého kvalitného výrobku a druhýkrát do môjho dobrého pocitu.  Aj preto som rada, že na našich podujatiach používame fair trade kávu, naši partneri kupujú darčekové predmety od chránených dieľní, či každoročne sa nadchnem pri počúvaní príkladov firiem na našej medzinárodnej konferencii. Je úžasné vidieť čo všetko firmy robia, či je to ZSE – Eon Orange so Stautingom v záchrane starých hradov, Orange, ktorý má pozíciu ombudsmana pre zákazníkov, Tatrabanka, ktorá zaviedla špeciálne bankomatové služby pre nevidiacich, Ikea, ktorá ekonomicky uskladňuje svoje výrobky v kartónoch tak, aby sa v rámci jednej dodávky previezlo viac, firma Heineken, ktorá vo Veľkej Británii vylúčila jeden zo svojich produktov pre jeho nezodpovedné používanie mladými ľuďmi, aj keď sa pritom vzdala krátkodobých ziskov...

Projekty Nadácie Pontis sa snažia prispievať aj k budovaniu demokracie v neslobodných krajinách. Čím môže tieto krajiny a ich obyvateľov inšpirovať príbeh Slovenska? 
Slovenský príbeh je jedinečný skúsenosťami disidentov, enviromentálnych hnutí pred 1989, obrovskou pestrosťou občianskych aktivít, po rozpade Československa budovaním nových inštitúcií, advokačnými aktivitami neziskoviek v období Mečiarovej vlády, v bojovnom nasadení ľudí a organizácií v presadzovaní  a obhajobe záujmov občanov, svojimi reformnými politikami, svojou cestou do EÚ a NATO, kedy sme chytili vlak, napriek tomu, že to len málokto predpokladal.  A potom je to obrovská mravenčia práca ľudí v neziskovkách, ktoré majú úžasné know how v oblasti práce s najrôznejšími cieľovými skupinami: nepočujúcimi, bezdomovcami, postihnutými deťmi, návratom detí do rodín, väzňami, utečencami, diskrimináciou.

Slovenské think tanky, watchdogy, skúseností z get-out the vote campaigns, rovnako ako podpora MVO sú nesmiernou inšpiráciou tak pre krajiny Východného partnerstva, Západný Balkán a nedávno mi v Egypte mladí aktivisti povedali, že naša cesta je ako sen, ktorí by tiež radi naplnili....  Som však tiež rada, že máme v nadácii aj projekt globálneho rozvojového vzdelávania pre vysokoškolákov, cez ktorý zas prinášame „svet“ späť k nám domov...

Slovenská spoločnosť je ešte stále skeptická voči neziskovým organizáciám a občianskej spoločnosti ako takej. Čo sa podľa teba musí zmeniť, resp. čo by mali spraviť samotné neziskové organizácie, aby si vybudovali pevné a nespochybniteľné miesto v našej spoločnosti?
Je to otázka vzájomného poznania sa, ktorá potom prinesie viac dôvery.  Naším cieľom je, aby sa nám tu dobre žilo a tí, ktorí sa chcú o to pričiniť, mali na to nástroje, zdroje a spôsoby, a tí, ktorí v tom chcú pomôcť to mohli spraviť s pocitom, že sa prostriedky či ich úsilie dostane transparentne tam, kde má.  Slovensko má obrovský potenciál nielen tu doma, ale aj vonku, a som rada, že aj nedávne podujatie Nášho mesta malo jednu z iniciatív veľmi aktívne dobrovoľnícke nasadenie šéfov takmer 50 firiem pôsobiacich na Slovensku, ktorí očistili záhradu, namaľovali lavičky, vysadili kvety, upratali telocvičňu v Andreas, o.z., ktoré sa venuje práci s autistami. Bol to skvelý deň užitočnej práce, vzájomného spoznania sa, pričom mnohí CEOs prišli z Prahy, Viedne, aj Žiliny, aj preto, že to, čo robia tisícky dobrovoľníkov v mimovládkach je jedinečné a nesmierne potrebné, a v rámci medzinárodnej siete CSR 360 a Engage, kde pôsobíme, sme tradične lídrami s najkrajšími výsledkami, číslami či príbehmi...